Už nejaký ten týždeň, ba možno aj mesiac, premýšľam nad tým, ako sa pre mňa stalo ťažké byť sama sebou. Začínam si uvedomovať, že si čoraz viac musím dávať pozor na to, čo mi z úst "vybehne". Čudujem sa, že ešte nejaký jazyk vôbec mám, keď si doň musím stále "hrýzť".


Takmer odjakživa som bývala rebel. Aj keď to na mňa na prvý pohľad povie málo ľudí - ale je to tak. Dokonca to mám v znamení. Som totiž vodnár. A o tých sa hovorí, že sú rebeli, neznesú sa riadiť pravidlami a už vôbec nie počúvať rozkazy (nadriadených). V skratke - uvedomujeme si, že máme vlastné hlavy a vieme ich aj používať. Práve to sa niektorým ľuďom nemusí páčiť.


Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že nikam nepatrím. Okrem pár skupín na "fejsbúku", som dosť samotársky typ. Niekedy mi stačia len svoje vlastné myšlienky. Žiadne rozhovory, žiadni ľudia - len ja sama. Z času na čas si len tak snívam o tom, ako by som sa rada presťahovala do bytu (v meste ako je Praha alebo Žilina, do ktorých som sa zamilovala), kde by som mala svoj vlastný priestor. Samozrejme, že by som chcela bývať so Števim, ale aj napriek tomu v kútiku duše občas túžim po samote (Števi toto si neber osobne, haha).


Žijem v akomsi stereotype a už ma to prestáva baviť - respektíve ma to ani nikdy nebavilo, ale po čase sa dá na veľa vecí zvyknúť a tento stereotyp bol jednou z nich. Moja kreatívna duša postupne zapadá prachom a ten ma už začína ťažiť.

S láskou//Monika

Občas je ťažké byť sám (so) sebou...

31. marca 2017

Ahojte! Čo robíte? Ja som práve dotancovala. Ešte stále praktizujem svoj "fitness - dance", haha. A normálne sa na tento čas večer vždy teším, lebo sa úplne odreagujem, vybláznim a dobre sa mi potom spí a aj ráno sa cítim lepšie. Predošlé dva týždne boli tak trochu uponáhľané - či už v práci alebo mimo nej. Mala som naplánovaných (a aj stále mám) toľko príspevkov, len akosi nevydal na ne čas. Navyše teraz keď je už krajšie počasie, tak som radšej vonku a večer so Števim, ako za počítačom.


Popri všetkom tom zhone mi ale našťastie vystal aspoň jeden deň na sebarealizáciu a.k.a. pečenie, haha. Na tento recept som sa chystala ešte minulé leto, po príchode z Barcelony, kde sme si (pred koncertom Josého Gonzáleza) kúpili skvelé bezlepkové koláčiky v jednej rodinnej pekárničke, v ktorej predávali iba bezlepkové pečivo. Ide o makovo - citrónové koláčiky, ktoré som obzvláštnila, ako inak, višňami, haha.


Ja som ho robila z bezlepkovej múky, ale Vy ho kľudne môžete nahradiť pšeničnou alebo špaldovou, či trebars kukuričnou, čo by mohlo byť celkom zaujímavé...

Ingrediencie:
- 3 vajcia
- 150g trstinového cukru
- 175g bezlepkovej múky (Schär Universal)
- 1 a 1/2ČL prášku do pečiva
- 15ml slnečnicového oleja
- 10ml vlažnej vody
- 1 šálka mletého maku
- 1PL citrónovej šťavy
- citrónová kôra
- 1 šálka višní


Postup:
Postup je klasický, ako pri každom z mojich koláčikov/muffinov a to, že si najprv vyšľaháme vajíčka s cukrom, potom zašľaháme prášok do pečiva a následne pridáme všetky ostatné ingrediencie. Višne pridávam samozrejme až nakoniec. Recept vyšiel na 12 štvorcových formičiek. Pečieme pri 175°C približne 20 minút. Boli naozaj vláčne a mäkké - chutili aj mojim kolegom, ktorým som vzala na "koštovku". :-)


Utekáme my ešte so Števim do obchodu, lebo som si cestou z práce zabudla kúpiť bezlepkový chlebík. Celkom som si obľúbila ten od Schär celozrnný, ktorý obsahuje aj Quinou.

Tak dobrú noc a pekné sny!

S láskou//Monika

Recept: MAKOVO - CITRÓNOVÉ KOLÁČIKY S VIŠŇAMI (bez lepku)

27. marca 2017

Ahojte! Minulý týždeň som sa akosi nestíhala venovať blogu. A to z dôvodu, že sme mali rozlúčkové stretnutie s jedným kolegom, ktorý odchádza. Nuž a potom mi akosi nešiel notebook, tak akoby mal - dokonca som už bola pozerať aj nový, ale nakoniec sa ten môj "deduško" prebral a zatiaľ ešte funguje (klop, klop na čelo). A ozaj! Naša malá Romi (Števiho neter), oslavovala minulý týždeň svoje prvé narodeniny, tak sme jej boli ku koncu týždňa zagratulovať. Viete, čo sme jej kúpili? Bábiku Annabell, ktorá vydáva rôzne zvuky a úplne mi to pripomenulo, ako som sa ešte hrávala s bábikami ja s mojou kamarátkou Zuzi a cez pol dediny sme išli (tak trochu zahanbene, lebo sme už mali dvanásť rokov) s bábami v kočíkoch, haha.


Víkend opäť ubehol ako voda - v sobotu som celý deň kvôli počasiu preležala v posteli, stiahla film, len tak ťukala do mobilu a jedla (ehm). Nuž a včera sme sa boli so Števim prebehnúť na kolieskovým korčuliach a jeho novom skateboarde (z ktorého som mimochodom spadla, haha). Skateboard nie je pre mňa, korčule mi vyhovujú viac, ale chcela by som si ešte kúpiť kolobežku a bicykel (taký pekný "retro" s košíkom vpredu). A ešte som zabudla! Piekla som moje obľúbené ľahučké makové koláčiky s višňami, na ktoré Vám recept prezradím už v niektorom z tohtotýždňových príspevkov. Mak a višne je podľa mňa najlepšie kombinácia.

Aký ste mali víkend Vy? Prezraďte mi.

S láskou//Monika

Príjemne strávený týždeň...

20. marca 2017

Už v poradí druhé Radosti (ne)všedných dní sú o makrónkach. Tie prvé boli s tými mojimi "čaptavými" a tieto sú s omnoho krajšími - a to "Elizabetkinými". Zbožňujem chodiť do tejto cukrárničky, ktorá má nádych Paríža. Je úplne dokonalá - z vonku i z vnútra.


V piatok sme tam náhodou zablúdili, keď sme dostali po skvelom obede v čínskej reštaurácii, chuť na niečo sladké. Ale nie príliš sladké! Len tak akurát na zahnanie chuti na sladké, haha. Najprv sme sa dohadovali o tom, ako si kúpime len dve makrónky a Števi jeden Cupcake - nech vie, ako chutia od niekoho iného a nie odo mňa. Nuž ale Cupcakes mali vypredané, tak sme si kúpili osem makróniek! Haha. Neodolali sme a v rámci nášho výletu a dňa voľna z práce sme si dopriali. Veď o tom voľná sú, no nie?

Bol to naozaj krásny deň a priala by som si, aby takých bývalo viac.

S láskou//Monika

Radosti (ne)všedných dní | 5.časť

13. marca 2017

Ahojky priatelia! Ako sa máte? Aký ste mali týždeň? Ja taký "premenlivý", ale nie vždy je všetko také ružové, ako sa zdá, pravda? Dnešok bol zatiaľ najlepší z tohto týždňa. So Števim sme si v prácach vzali dovolenky a boli sme v Nitre - na výstave nábytku a na nákupoch. Výstava nábytku bola úplne super, mali tam fakt krásne veci, dokonca také typy nábytku, čo som nečakala, že na Slovensku vôbec existujú, haha. So Števim by sme chceli tento rok vyriešiť spoločné bývanie a tak sme sa boli trošku inšpirovať. No a nákupy - na parádu! Haha. Už dávno som si v obchode také pekné veci nekúpila. Väčšinou už zvyknem nakupovať online, no tentokrát boli nákupy v obchodoch úspešné. 


V dnešnom príspevku okrem takého mini update-u mám pre Vás aj recept na moje asi najobľúbenejšie jedlo - ktoré si dokonca viem spraviť sama, haha, a to špagety Carbonara. Mám ich podľa receptu kamarátkinho priateľa, ktorý je Talian. 

Ingrediencie:
- 1 balík špagiet
- 2 vajcia
- 1 žĺtok
- parmezán/syr Pecorino
- mleté čierne korenie
- slaninka/Pancetta
- morská soľ


Postup:
Uvarené špagety ešte za horúca prelejeme surovou vajíčkovou zmesou, ktorú sme si pripravili vyšľahaním dvoch celých vajíčok, jedným žĺtkom, strúhaným parmezánom/syrom Pecorino, 1PL varenej vody zo špagiet, štipkou mletého čierneho korenia a štipkou morskej soli - netreba soliť veľa, keďže už samotný syr je dosť slaný. Všetko spolu dobre premiešame v hlbšej panvici so slaninkou, ktorú sme si v tejto istej panvici predtým opražili do chrumkava. Na záver môžete ešte posypať syrovými lupienkami. Dobrú chuť!


Tiež tak ľúbite cestoviny? Mňa ani moja bezlepková "diéta" od nich neodrádza - jem totiž kukuričné a sú naozaj skvelé! Treba ich ale počas varenia neustále sledovať a premiešavať, pretože majú tendenciu sa ľahko zlepiť alebo rozvariť.

Prajem Vám pekný zvyšok večera!

S láskou//Monika

Recept: ŠPAGETY CARBONARA

10. marca 2017

Ahojky! Aký ste mali dnes deň? Medzinárodný deň žien? Ja, dá sa povedať, že aj tak trochu výnimočný. A viete prečo? Lebo som si uvedomila, aké je super byť ženou. Že si nás tí (naši) chlapi naozaj vážia - aj keď to veľakrát tak nevyzerá, ale je to tak, haha...


...dnes mi to akosi nemyslí. Chcela som písať príspevok o tom, ako mám rada byť ženou, ale momentálne mi to akosi nejde. Dnes je jeden z tých dní v mesiaci, kedy mám chuť si strčiť hlavu pod paplón a celý deň pod ním zostať schovaná. A čítať si alebo pozerať filmy. Väčšinu týchto dní sa cítim taká demotivovaná, akoby zaseknutá medzi dvoma mlynskými kameňmi. Nemáte návod ako si začať plniť sny? Ako sa vedieť odhodlať a riskovať? Mňa to, kde momentálne som už (asi) nebaví. Stále tieto dni, či skôr už sú to týždne, premýšľam, že čo by som vlastne v živote chcela robiť. Občas sa cítim ako "menejcenná", keď nemám ambície typu kariéra v administratívnej činnosti alebo vysoká škola, dobre platená práca... Ja som typ, ktorý hľadá skôr duševné šťastie. Nepotrebujem zarábať milióny, ale prajem si byť duševne bohatá a spokojná. Keď mám pravdu povedať, nevidím sa sedieť v kancelárii, zahrabaná pod kopou papierov a nemať okrem toho žiaden "život". Vo svojej terajšej práci mám často pocit, že tam už zakrpatievam. Už to nie som ja. Chýba mi chodiť do práce s radosťou a s ešte väčšou sa z nej vracať. Chýba mi sa pekne obliekať - mať dôvod sa pekne obliekať. Chýba mi chodiť upravená a nehanbiť sa za seba. Chýba mi byť motivovaná a kreatívna. Chýbam si...

S láskou//Monika

Chýbam si...

8. marca 2017

Ahojky moji milí! Aký ste mali štart do nového týždňa? Ja aj celkom príjemný, to slniečko určite má niečo do seba, keďže asi väčšina z nás (pracujúcich či školopovinných) pondelky až tak v obľube nemá, to slniečko ten dnešný vylepšil u mňa aspoň o sedemdesiat percent, haha. Doobeda to síce nebolo až také optimistické, keďže ma nenormálne bolel krk/krčná chrbtica a dokonca až tak veľmi, že sa mi až točila hlava. Ale dosť bolo sťažností - opäť vás tu vítam, v novom šate a s novým príspevkom.


Nie som žiaden "beauty guru" a v dekoratívnej kozmetike sa vyznám iba v tej, ktorú práve používam, ale na druhej strane len tak hocičo si na tvár nedám. A pod pojem "hocičo" určite nepatrí táto paletka očných tieňov Quad z AVON v odtieni "Au Naturale", ktorú používam už nejaký ten piatok a naozaj sa mi osvedčila. Je síce pravda, že sa nelíčim každý deň a keď sa už nalíčim, tak tak, aby som sa páčila sama sebe a nie druhým, pretože mi väčšinou povedia, že "veď to ani nevidno". S mojim líčením je to ako s peknou spodnou bielizňou - viem o nich iba ja (a možno Števi, haha) a hlavné je, že sa v nich či s nimi cítim ja dobre.


No ale späť k očným tieňom Quad - majú naozaj výbornú pigmentáciu (skoro porovnateľnú s mojou večne ospevovanou paletkou od Urban Decay - Naked2) a konkrétne tieto sú iba matné, keďže podľa mňa mi lesklé ani trblietavé nepristanú (iba ak večer na nejakú párty).


Aké farby očných tieňov máte radi Vy?  A aké líčenie preferujete? Ja som skôr zástancom "nahého" líčenia - aby sa iba zvýraznili prirodzené črty tváre a možno "vdýchnuť" nimi trocha života, haha. Myslím, že práve pri líčení najviac platí pravidlo "menej je viac".

S láskou//Monika

Očné tiene Quad | AVON

6. marca 2017

Ani neviete, aká som rada, že mám už blog opäť plne funkčný! Mám pocit (a zrejme aj Vy), že to bola už večnosť, čo som nič nepridala. Ak sledujete moju Facebook stránku tak viete, že som si blog vyše mesiaca prerábala. Trvalo to preto tak dlho, že som popri práci nestíhala sa mu plne venovať a to z viacerých dôvodov. Ale o tom v niektorých z príspevkov, ktoré pre Vás chystám. A je naozaj ich plno! Od receptov až po moje hobby.


Navyše, všimli ste si tú "novotinu" v poli internetového vyhľadávania? Už som iba ".com", haha. Po vlastnej doméne som túžila asi od začiatku svojho blogovania. Takže od dnešného dňa ma už nájdete pod novou web adresou a tou je:


Od budúceho týždňa by som už chcela opäť začať pravidelne prispievať príspevky, pretože možno mi nebudete veriť, ale blogovanie počas tohto mesiaca mi chýbalo viac ako inokedy.

S láskou//Monika

Postupne si začínam plniť sny...

3. marca 2017

Instagram

© Peonies & Cupcakes | DESIGN BY FEARNE