15 apríla, 2019

Čakáme bábätko

A už je to oficiálne - čakáme bábätko. Niektorí z vás, ktorí ma sledujú na Instagrame, si už možno všimli túto veľkú novinu, ktorú som zverejnila približne pred mesiacom. Je neuveriteľné o tejto krásnej udalosti písať, no celkovo tomu veriť už až tak neuveriteľné nie. Bábätko mi totiž začalo dávať svojim kopkaním a pohybmi signály už niekoľko týždňov dozadu, že tam v brušku naozaj je. A je to ten najkrajší pocit, aký som doteraz zažila. V tomto, tak trochu dlhšom, príspevku vám priblížim to, ako sme vlastne zistili, že čakáme bábätko a cestu, ktorá k nemu viedla.


Február 2018

V novembri roku 2017 som po približne piatich rokoch užívania vysadila antikoncepciu. Úplne najhlavnejší dôvod, prečo som HAK (hormonálna antikoncepcia) vôbec začala brať bolo, že som nemávala vôbec menštruáciu a keď aj bola, tak veľmi nepravidelná. To, že sme so Števim, ešte keď som ju začala brať, boli mladí a nemali dokončené školy a teda sme v tej dobe ešte bábätko neplánovali, bolo druhoradé. A keďže som po vysadení HAK mala menštruáciu iba raz a to ešte v novembri toho istého roku a do februára roku 2018 nie, rozhodla som sa ísť ku svojmu gynekológovi, poradiť sa, že čo mám robiť, pretože by sme si so Števim v budúcnosti radi založili rodinu. Ten mi vzal krv a pichol injekciu "vyvolávačku", ktorá mala privodiť menštruáciu. Lenže tá mala zabrať do siedmich dní a keď ani na desiaty deň menštruácia neprišla, išla som k nemu znova. Vtedy mi vzal krv na hormonálny profil a spravil mi sono, či všetko pracuje tak, ako má. A nepracovalo. Povedal mi to laicky, no zároveň citlivo, že moje vaječníky "sa tvária akoby tam boli iba na ozdobu", čiže sa vôbec netvoria a že to vyzerá tak, že aj keď som síce ešte mladá, že idem do predčasnej menopauzy. Výsledky z hormonálneho profilu, kvôli ktorému som bola ešte niekoľko krát na krv, to aj potvrdili. Tak mi odporučil dve možnosti - buď sa vrátim k antikoncepcii alebo podstúpim hormonálnu liečbu. Ďalšie hormóny. Bola som zúfalá, pretože takto sme si to ani ja ani Števi nepredstavovali. Jediné, v čo sme dúfali bolo, aby sme mohli mať bábätko a to hlavne normálnou cestou, ak je to v našom prípade možné.


Alternatívna liečba mojej (ne)plodnosti

Keďže môj gynekológ je zástancom alternatívnej liečby, čomu som sa potešila, navrhol mi namiesto užívania ďalších hormónov, užívanie tabletiek na čisto prírodnej báze - Agnucaston, čo je vlastne čistý prírodný výťažok z bylinky vitexu jahňacieho, ktorá slúži na podporu funkčnosti ženských pohlavných orgánov. Tie som brala približne od marca 2018 do októbra 2018. Medzi týmto obdobím som mala iba dve menštruácie - na prelome mája s júnom a v septembri. Oba dva cykly trvali nekonečne dlho, pri prvom som mala menštruáciu 19 dní a pri druhom 25 dní. Taktiež som v tomto období pila alchemilkový čaj, detoxikovala organizmus bylinkovými čajmi a tiež som vysadila úplne lepok. Moja neznášanlivosť organizmu na lepok trvala už niekoľko rokov, ale vždy som sa k nemu nakoniec vrátila. Od augusta 2018 som ho prestala jesť úplne a nejem ho dodnes. Po narodení bábätka si naň chcem dať spraviť testy, pretože ako som sa dočítala a dopočula od rodiny a známych, aj ten môže byť dôvodom neplodnosti.

Zmeny v pracovnom živote

V auguste 2018 som podala výpoveď vo svojej práci, kde som robila už takmer štyri roky. Táto práca (na personálnom oddelení) ma zo začiatku veľmi bavila a chodila som do nej rada. No postupne som tento elán začala strácať a mávala som depresie a časté stavy úzkosti. A tak som sa rozhodla odtiaľ odísť. Duševný pokoj mi bol prednejší pred peniazmi - takto to vlastne bolo vždy. Po podaní výpovedi zo mňa zrazu opadol stres a ako sa blížil posledný deň po trojmesačnej výpovednej lehote, na ktorej sme sa s mojou vedúcou dohodli, prestala som myslieť aj na problémy s otehotnením. Chcela som začať odznova, robiť to, čo ma bude baviť - a teda piecť na zákazky a sústrediť sa na iné veci.

Čakáme bábätko

Približne od konca októbra 2018 do konca novembra 2018 som mávala časté bolesti v podbrušku a tiež ma pobolievali prsia. Samozrejme, že som to pripisovala menštruačným bolestiam, takže som to neriešila. Dňa 26.novembra 2018 som bola na návštevu svojej tehotnej kamarátky, s ktorou sme sa bavili aj o mojom zdravotnom stave. Spomínala som jej, ako si myslím, že sa cítim ako pred menštruáciou, že v noci skoro vôbec nespávam, lebo chodím stále cikať a že som akási unavenejšia. Ona, ako budúca druhorodička, hneď usúdila, že som tehotná, haha. Chcela, aby som si u nej spravila tehotenský test, ale žiadny doma nenašla. Tiež som jej povedala, že testov som si už robila plno a všetky boli negatívne - aj tie drahé. A tak som sa rozhodla ísť v stredu 28.novembra 2018 na kontrolu ku svojmu gynekológovi, zistiť, že čo so mnou je. Ráno kontroly som bola celkom pokojná, pretože som si po predošlých skúsenostiach myslela, že "znova to bude o tom istom". Ale nebolo. Spravil mi sono a začal sa smiať so slovami "tak už vieme, prečo menštruácia nechodí". Bolo to jasné na prvý pohľad a ja som sa cítila ako vo filme. Spravil mi vyšetrenie, aby sa uistil, že je všetko s bábätkom v poriadku - bolo vtedy veľké asi ako čučoriedka (približne 6. týždeň tehotenstva) a dohodli sme ďalší termín kontroly. V čakárni ma čakal Števi, ktorý chodil aj chodí so mnou na všetky kontroly. Hneď sa ma pýtal, že čo sme zistili, ale v čakárni bolo plno ľudí a tak som mu túto krásnu novinu povedala až vonku. Obaja sme sa smiali a zároveň boli vystrašení, pretože sme to síce plánovali, no nečakali, že to podarí tak skoro. Dohodli sme sa, že si túto novinu necháme aspoň chvíľu iba pre seba a rodinám to oznámime, až po najbližšej kontrole. Ja som samozrejme nevydržala, s maminou sme ako najlepšie kamarátky, takže som jej to samozrejme hneď musela ísť osobne oznámiť do práce, v ktorej bola v tom čase sama. Tešila sa a bola dojatá a hneď to zavolala ocinovi, ktorý po asi pol hodine prišiel za nami a bol dojatý tiež. :-) 

Zvyšku mojej rodiny a Števiho rodine sme to oznámili v priebehu najbližších týždňov.


Článok je dlhší, ako som myslela, ale snáď ste sa dočítali až sem, haha. Dnes, keď píšem tento príspevok, som práve v 25. týždni tehotenstva, vyše polovica tehotenstva za mnou a ten čas uletel tak rýchlo, že je to až nepochopiteľné. V najbližšom príspevku vám napíšem o mojom prvom trimestri, ako prebiehal, ako som sa cítila a čo mi (ne)chutilo.


Verím, že vás takéto príspevky budú baviť - ja sama osobne som ich vždy rada čítala na blogoch svojich obľúbených blogeriek. Ak by ste mali nejaké otázky, kľudne mi napíšte, či už tu do komentárov pod príspevkom alebo na môj mail, ktorý nájdete tu.

//Monika

Zverejnenie komentára

© Peonies and Cupcakes | FOOD . LIFESTYLE . PHOTOGRAPHY. Design by FCD.