06 mája, 2019

Tehotenstvo | Prvý trimester

Akosi sa sem neviem dostať. Predošlé týždne boli nabité rôznymi aktivitami, takže preto sa vám ozývam až teraz. Druhá vec, prečo som sa nevedela dostať k písaniu nového článku bolo, že som nemala vhodné fotky, haha. A nemám ich ani dnes, preto musím použiť aspoň tie, ktoré mi môj Števi nafotil ešte pred pár týždňami. Musím ho postupne učiť, ako fotiť, nech mám aj ja pekné fotky, haha.

V dnešnom príspevku by som vám chcela priblížiť, aký bol môj prvý trimester tehotenstva (chute, nálady a ostatné symptómy), pretože už minulú sobotu som prešla do tretieho trimestra a článok o prvom ešte nie je ani napísaný, haha. Letííí to neskutočne rýchlo. Nikdy mi čas tak neletel, ako teraz počas tehotenstva. Snažím sa užívať si každú jeho chvíľu. Je to podľa mňa doteraz najkúzelnejšie obdobie, aké som zažila. Aj keď na začiatku to až "také kúzelné" nebolo, haha...

Fotka z druhého ultrazvuku v približne 10. týždni tehotenstva.

Symptómy

To, že som tehotná, som zistila až v nejakom 5. alebo 6. týždni (celý článok si môžete prečítať tu). Dovtedy som na sebe nespozorovala žiadne symptómy, ktoré by sa líšili od tých pred príchodom menštruácie. Čiže klasicky väčšie a citlivé prsia či bolesť v podbrušku. Keď si na to spätne spomínam, tak by som povedala, že aj zvýšená únava (bývame "len" na treťom poschodí a pokým som vyšla po schodoch, bola som okamžite zadýchaná, čo u mňa nebývalo zvykom) či časté chodenie cikať počas noci (to som vtedy ešte, keď som nevedela, že som tehotná, pripisovala prechladnutiu).

Na moje obľúbené pečenie cupcakes som nemohla ani pomyslieť.

No a ako sa dostavil 7. týždeň tehotenstva, vtedy to začalo. Nie ranné, ale celodenné nevoľnosti a averzia ku všetkým jedlám (najmä sladkému - na moje obľúbené pečenie cupcakes som nemohla ani pomyslieť), ktoré som dovtedy bežne jedávala. Bola som zúfalá, pretože odvtedy až po koniec nejakého 10. týždňa, som do seba, okrem čistej vody alebo vody s citrónom, nedokázala nič dostať. Bola som oslabená a vychudnutá viac, ako kedykoľvek predtým. Bála som sa, že bábätko nebude mať z čoho rásť, pretože som niekoľkokrát za deň vracala a veľmi ma to nie len fyzicky, ale aj psychicky vyčerpávalo. Bolo to ako niekoľkotýždňová "opica". Najradšej som bola doma v posteli so Števim na blízku. Vianoce som si takmer vôbec neužila a polovicu silvestrovského večera som prespala.

(Ne)chute & averzia k jedlám

Ako som písala vyššie, prestalo mi úplne chutiť jesť, čo som neskôr zistila, že je na začiatku tehotenstva úplne bežné. Nuž, vtedy som to ešte nevedela. Keď mi už ako tak začalo chutiť jesť, či skôr som sa dokázala prekonať. Po čase som zistila, že keď sa hneď ráno aspoň trochu najem alebo teda nenechám sa "vyhladovať", tak mi až tak nevoľno nebolo. Paradoxne, jediné, na čo som mala chuť, boli čerstvé koláčiky z obchodu (čo bolo jediné sladké, ktorého vôňa mi vtedy nespôsobovala nevoľnosť) alebo cheeseburger z McDonald´s, ktoré som nemohla jesť, pretože obsahujú lepok. Chladničku som obchádzala až do konca prvého trimestra, pretože mi z nej bolo nevoľno. Chudák Števi. Ten sa ale nabehal do obchodu. Vždy, keď mi na niečo prišla chuť (najčastejšie to boli pomaranče a raz bonboniéra Tatiana), išiel mi to ochotne kúpiť, pretože sa bál nie len o bábätko, ale aj o mňa. Raz sa nám dokonca stalo, že som chcela veľmi ísť kupovať vianočné darčeky, ale nakoniec išiel Števi sám a ja som ho "navigovala" cez telefón, pretože mi bolo zle, len čo som vyšla z auta na parkovisko.

A tak sme sa chodievali striedavo stravovať počas týchto týždňov k našim alebo k Števiho rodičom, pretože som nebola schopná nič, kvôli všetkým tým vôňam v kuchyni, variť.

Pocity & nálady

Nemala som chuť nikam chodiť - to najmä preto, že som fyzicky nevládala. Bola som z týždňa na týždeň ako vymenená. Stránila som sa nielen priateľov, ale aj rodiny, pretože som nechcela, aby ma takú videli. Prestala som piecť a bola som rada, keď som sa aspoň osprchovala. Mamina mi hovorila, že prečo som sa tak opustila - vyzerala som naozaj príšerne. Biela ako stena s neumytými vlasmi. Vtedy sa u mňa o tzv. "pregnancy glow" nedalo povedať, haha. Zato nemám z prvého trimestra žiadne fotky - ani len bruška, pretože som na to jednoducho nemala chuť ani energiu.

Nálada sa mi zlepšila, keď som si začala všímať, že mi rastie bruško - čo bolo približne v 12. týždni. Už vtedy som si kúpila v H&M vo výpredaji dvoje tehotenské rifle, ktoré som odvtedy aj nosila. Všetky moje nohavice mi už boli pri sedení alebo po jedle v páse tesné a nepohodlné. 

Fotka z prvého ultrazvuku v približne 6. týždni tehotenstva.

S prvou fotkou z ultrazvuku to začalo byť reálnejšie. Keďže som v tej dobe pohyby bábätka ešte necítila (napríklad v 4. týždni tehotenstva bolo veľké ako zrnko maku a koncom 13. týždňa tehotenstva ako struk hrachu), každodenným pozeraním sa na túto fotku som si pripomínala, že sa to naozaj deje a že vo mne rastie malý človiečik, čo je úplne magický pocit a tá bezpodmienečná a nekonečná materinská láska bola už vtedy silnejšia než všetky ostatné, ktoré som predtým poznala.


Takto bábätko rástlo počas prvého trimestra: 1.týždeň - 6.týždeň - 13.týždeň (Zdroj: Ovia Pregnancy)

Čo sa týka detského oblečenia - nič som nekupovala, pokým sme nevedeli pohlavie bábätka. Som odjakživa poverčivá. Ani len neutrálne farby, haha. Pohlavie sme zistili až v 20. týždni a to, ako sme to povedali našim rodinám a známym, vám napíšem v niektorých z budúcich príspevkov.

//Monika

Zverejnenie komentára

© Peonies and Cupcakes | FOOD . LIFESTYLE . PHOTOGRAPHY. Design by FCD.